eEriness

News

Všetkým dobre známy event, konajúci sa na východe ČR. Google vám ukáže, že z Bratislavy pôjdete stále rovno. A keď tam dôjdete, zistíte, že dané mesto tvorí jedna ulica, ktorá sa volá Brněnská a konkrétne Lancraft je na čísle 1249. Ako sa nám tam podarilo dostať, priebeh a záver rozpíšem nižšie z môjho pohľadu.

Všetko sa to začalo v sobotu 2.6.2012. U mňa sa tento deň začal o siedmej ráno a trojhodinovým čakaním na odvoz na LC. Viezol ma Labotec (Oliver O.), MLA ESL Admin. Aby som ho vychválila a zvýšila mu ego, spomeniem, že pre mňa prišiel v Audi.

Toto trojhodinové čakanie som si spestrila skrášľovaním a či sa mi to podarilo, usúdi každý sám :D Labotek dorazil a mohli sme sa vydať na strastiplnú cestu skrz najzápadnejším Slovenskom až na Moravu vole. Mala som tú česť si zašoférovať a tak sa výborný deň mohol začať. Náladu sme si udržiavali slovenskými klasikami ako napríklad: Nepi Jano, nepi vodu.. Na kráľovej holi.. Ine Kafe alebo Nalej mi vína Malvína. Cestou sme naložili môjho verného kamaráta Karlíka, ktorý mi venoval sadu muffinov shuffelinov a za odmenou sme mu s Labotekom zaspievali slovenské vypalovačky a tiež Jede jede mašinku- aby sa necítil ukrivdený.

Uherské hradiště

Prvá križovatka.. Druhá križovatka.. Tretia križovatka.. Dlhá ulica, koniec mesta :D Tak sme sa teda stratili, volali kade-komu, babkám, mamkám, nepočujúcim. Až som sa rozhodla zavolať Jumpovi a v mene strateného ESL admin tímu vyžiadať adresu a približnú polohu. Fajn. Mali sme hľadať Sokolovnu (keby ste nevedeli, to je tam, kde sú sokoly, ako mi Jump vysvetľoval). Následovala ďalšia štvrťhodina jazdenia po tej istej ulici opäť hore a dolu znova a znova. Nikto z dvoch okoloidúcich nás nevedel nasmerovať na inkriminovanú Sokolovnu. Až Karel povedal, že poďme odbočiť doprava. A keďže Labo nepozná strany, odbočil doľava. No a tam presne to bolo. Vyše 30 ľudí postávalo pred budovou a už nás Nikatzu čakal aj s ostatnými chalanmi z ESL na parkovisku. Nasledovalo uvítanie, pár krivých fotiek a vstup do sauny.

Hralo sa v 2 veľkých halách a vo dvoch menších miestnostiach - jednej vedľajšej a jednej na poschodí. Náročný piatok sa dal vycítiť z ležiacich ľudí na podlahe. Hamburgeri a progameri, ktorí už dávno ukončili svoju kariéru (po 156-ty krát) pobehovali s uterákmi okolo krku. Nečudujem sa im pri takom teple. Neviem ani odhadnúť koľko tam mohlo byť stupňov (30-35?).

Šla som si prevziať tričko, ktoré mi poslal Spike. Následne som sa zoznámila s chalanmi z CS 1.6, ktorých som sa snažila povzbudzovať spolu s ESL admin tímom. Chalani sa nakoniec umiestnili tretí, čím potešili nielen mňa, ale aj všetkých fanúšikov eEriness. Niektoré zápasy zvládli s prehľadom, iné ich potrápili avšak myslím, že si nakoniec celkom oprávnene zaslúžili tretie miesto. Musím zhodnotiť, že chalani boli veľmi milí a slušní a nenudila som sa pri nich.

Pomedzi jednotlivé zápasy sme stíhali s ESL adminmi hrať futbalek, ktorý hltal „kačky“, občas sme zašli za BF sekciou pozrieť ako hrajú. Podľa inštrukcií som chalanov trošku popreháňala po detskom ihrisku pred budovou a na chvíľu sa tak stali modelmi. Veľmi rada som si zapózovala s nimi aj ja :) Touto cestou by som sa chcela poďakovať Vitovi, ktorý poslušne fotil a podarilo sa mu odfotiť výborné zábery!

Prichádzal večer a postupne diváci aj hráči strácali na energii, teplo v halách stúpalo. Bolo to vidieť aj pri poslednom zápase 1.6tky, kde napriek celkom slušnému publiku chalani nestačili na súperov a to rozhodlo o ich definitívnom treťom mieste. Finále sa hralo niekedy okolo pol štvrtej a víťazmi sa stali Beasts. Odovzdávanie prebehlo okolo pol piatej a my sme sa nakoniec rozhodli, že zvezieme Chippyho, aby sa chalani nemuseli motať v Bratislave. Nanešťastie si Labo vypil a tak ostalo nočné šoférovanie na mňa. Keby zrazu nezačalo svitať (5:00), musela by som si naozaj celú cestu spievať a Chippy by veru nezaspal :D A tak sme sa s Labom, spiacim Chippym a Karlem vybrali naspäť do BA. Až na občasné prudké brzdenie kvôli šialeným českým holubom, som sa snažila jazdiť veľmi plynule. Vďaka prázdnym cestám sme do cieľa dorazili za hodinu a pol (povedzme, že som šla podľa predpisov).

Tento zdĺhavý sumár by som ukončila tým, že niektoré dievčatá nemajú súdnosť, niektorí „progameri“ sú obyčajní sralkovia bez odvahy, niektorí Česi dokážu vypiť v priebehu pol dňa aj 15 pív, niektorí ľudia sa nezmestia na 1 stoličku, Kazi vyzerá ako ten chalan z reklamy na 1,2,3 hranolky, čokoládové muffiny, ktoré sa tam dali kúpiť boli na grc, oceňujem množstvo zrkadiel, ktoré boli na každom stĺpe, možnosť hojdania sa na hojdačke, suché toasty s kečupom, vidiečana so slameným klobúkom, ktorý by mal radšej hrať pri táboráku nejakú Jandovu vypalovačku a sem tam otočiť špekačku.

Ale dosť bolo kritiky! Som veľmi rada že som spoznala chalanov, mala zážitok a po dlhom čase si mohla zahrať CS. Zároveň sa ospravedlňujem BF sekcii pretože ja tej hre nerozumiem a pozerať sa na to by bolo pre mňa ako učiť sa štrikovať.

Lenka